Iste vám neuniklo, koľká pozornosť sa v ostatných dňoch ušla otcovi zakladateľovi Smeru – Borisovi Zalovi. Zala, o ktorom takmer nebolo počuť odkedy odišiel do európskeho parlamentu, začal poskytovať senzačné rozhovory. Na prezentáciu svojich názorov si vybral skutočne „výborný časopis“. Hríbov .týždeň urobil zo Zalových vyjadrení senzáciu leta. Nadšenie, ktoré ovládlo novinársku obec – najviac samozrejme denníkN, má však jeden malý nedostatok. Bráni žurnalistickým nadšencom dívať sa na situáciu s nadhľadom. Zjavne totiž nepochopili, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa stali súčasťou vopred pripraveného plánu strany Smer. Vyjadrenie Zalu si môžeme vysvetliť rôzne. Prvé, čo všetkým napadlo, bol spravodlivý hnev zakladajúceho člena, ktorý cíti potrebu zaujať k situácii stanovisko. Osobne si však nemyslím, že tam sa celá vec končí. Smer sa napriek mnohým problémom nikdy nejavil ako anarchická strana, v ktorej si každý môže hovoriť, čo mu napadne. Veď kam by prišli, keby si každý názorový oponent v strane (a pri tom počte členov ich tam bude dosť), mohol púšťať jazyk na špacír (a ešte k tomu u Hríba). Ak sa Zalak tomuto kroku odhodlal, podľa môjho názoru tak neurobil spontánne, resp. bez predchádzajúceho zváženia tohto kroku s vedením strany. Napriek trápnosti opozičných protestov si totiž Smer uvedomuje, že s Kaliňákom na krku sa bude vláde pracovať len veľmi ťažko. Voľby síce vyhrali, vládu zostavili, no aj tak sa dlhšie nevedia nadýchnuť. Smer sa Kaliňákazbaviť potrebuje, o tom už v strane nepochybuje nikto. Zaladokonca nie je ani priekopníkom myšlienky nevyhnutnosti generačnej výmeny. Myslia si to všetci – od Fica po posledného radového člena. Odkedy sa do Kaliňáka obula už aj europoslankyňa Joly, ľudia v Smere pochopili, že majú kvôli nemu vážny a čo je ešte horšie, stále rastúci problém. Len to zatiaľ nemôžu povedať nahlas. Nikto v Smere nechce, aby rozhodnutie odvolať Kaliňáka, prípadne jeho odstúpenie,vyzeralo ako víťazstvo protestov pred Bonaparte. Tie sú vo svojej podstate neškodné, rovnako ako ich iniciátori. A tu sa dostávame k jadru veci. Vynikajúcou príležitosťou, ako vyriešiť Kaliňákove problémy je kritika z vnútorných radov. Najskôr nenápadná, potom priama, v ktorej sú použité už aj konkrétne mená ľudí – možných nástupcov Róberta Fica na čele predsedu strany. Kritika z vnútorných radov bude stále intenzívnejšia a najneskôr v septembri dôjde k zmene. Takže záver: čím väčšiu pozornosť budú médiá venovať Zalovi a Beňovej, tým lepšie splnia svoju úlohu v tejto hre Smeru bez toho, že by si to vôbec uvedomili. A to sa novinári .týždňa a denníkaN veľmi radi považujú za intelektuálnu elitu…